Prvá doložená zmienka o nováckej farnosti pochádza z roku 1322. Jej správcom bol farár Martin, uvádzaný prímenom de Nuovak. V období stredoveku do nej ako filiálky patrili aj obidve Lehoty. Majténiovci, ako svetskí patróni nováckej farnosti boli katolíci, preto aj v čase šírenia protestantizmu si celá farnosť i jej filiálky zachovali katolícku príslušnosť. V rokoch 1700 až 1703 prebiehala výstavba nového nováckeho kostola, na ktorej sa podieľali aj obyvatelia oboch Lehôt. Novácka farnosť, patriaca pod vestenický dištrikt, prešla v rámci cirkevnej územnej reorganizácie v rokoch 1775 – 76 z Ostrihomského arcibiskupstva do Nitrianského biskupstva. Kanonická vizitácia z roku 1798 potvrdzuje, že celá farnosť bola aj v tomto období katolícka. Lehotskí veriaci boli po dlhé roky odkázaní dochádzať do nováckeho kostola, kam ako farníci patrili. Prvý kostolík, skôr však iba kaplnku, sa vo Veľkej Lehote podarilo postaviť až v roku 1796. Postupnými prístavbami vznikla po čase nenáročná jednoloďová stavba využívaná aj na sväté omše. Vizitácia z roku 1831 uvádza, že pri nej stála tiež drevená zvonica s dvoma zvonmi, ktoré však boli po vypuknutí prvej svetovej vojny odvezené na výrobu zbraní.

Roku 1805, po zriadení farnosti v Podhradí, bola Malá Lehota ako filiálka pričlenená k nej. Na bohoslužby slúžila kaplnka sv. Vendelína postavená v roku 1850. V tomto období v podhradskej farnosti pôsobili farári Líška, Mihalyffi a Tóth. V prvej polovici dvadsiateho storočia sa veriaci z Veľkej Lehoty domáhali samostatnej farnosti. Stalo sa tak až v roku 1937, keď konečne dostali povolenie na výstavbu farskej budovy. Jej realizáciu zverili A. Sovovi z Novák. V nasledujúcom roku, po ukončení výstavby, bola nitrianským Biskupským úradom zriadená vo Veľkej Lehote prepozitúra. Za exponovaného kaplana bol menovaný D. Szitás, ktorý tu predtým vykonával aj stavebný dozor. Samostatná farnosť bola zriadená až v roku 1940 nitrianským biskupom Karolom Kmeťkom. Ten menoval dovtedajšieho kaplána za farára. Novozriadená farnosť dostala od nováckej do vlastníctva 88 katastrálnych jutár a 1095 štvorcových siah pôdy v chotári Veľkej Lehoty.
V roku 1949 bol v obci vybudovaný nový kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Hlavnú zásluhu na tom mal farár Štefan Struhár. Veľkú pomoc poskytli vtedajší funkcionári obce najmä V. Beniska, V. Cipov, Š. Gašparovič a O. Beniska. Nielen bývali urbárnici, ako patróni nového kostola, ale mnohi občania Veľkej Lehoty prispievali pri jeho výstavbe milodarmi, drevom, povozmi a vlastnou prácou. Preto už 5. júla 1949 mohol nitrianský biskup dr. Eduard Necsey kostol slávnostne vysvätiť.

Výnimočnou udalosťou pre tunajších veriacich boli v roku 1969 primície rímskeho saleziánskeho kňaza Alojza Ondrejku, ktorého otec pochádzal z Veľkej Lehoty. V tom istom roku si pri príležitosti 1100. výročia úmrtia svätého Cyrila mohli uctiť jeho relikvie prevezené do miestneho kostola z nitrianskej katedrály. V roku 1990 sa uskutočnila prestavba farskej budovy.Farníci bývalej Malej Lehoty sa v roku 1981 rozhodli opraviť kaplnku svätého Vendelína. V jej interiéri inštalovali sochu patróna od akademického sochára Petra Hložníka. Malolehoťania totiž zostali v podhradskej farnosti aj po zlúčení obcí až do roku 1996. Túto ich aktivitu podporil aj miestny podhradský farár M. Konopa, ktorý tu pôsobil od roku 1969 do roku 2008. Ako dlhoročný organista v Podhradí pôsobil J. Chalmovský z Malej Lehoty.

Lehota pod Vtáčnikom má svoju vlastnú farnosť potvrdenú Diecéznou knažskou radou zo dňa 6. februára 1996. Toto rozhodnutie je uvedené v Pamätnej listine, ktorú podpísal Jan Chrysostom kardinál Korec. V tom istom roku, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, sa v obci konali aj primície pátra Cyrila Šestáka zo Spoločnosti Ježišovej. Rimskokatolícky farský úrad v Lehote pod Vtáčnikom vlastní matričné záznamy od roku 1938. Staršie cirkevné evidencie krstov, sobášov a pohrebov týkajúce sa obyvateľov Malej i Veľkej Lehoty sú v matrikách r. k. úradu v Novákoch a Štátneho oblastného archívu v Ivanke pri Nitre. Medzi najslávnostnejšie udalosti vo farnosti patrili birmovky, ktoré svojou prítomnosťou obohacovali významní cirkevní hodnostári.

Boli to najma biskup dr. Eduard Nécsey generálny vikár Ján Pásztor, pápežský prelát Jozef Vrablec a Ján Chryzostom kardinál Korec.